6 Jul 2020

20 Mar 2020

14 Mar 2020

10 Feb 2020

10 Jan 2020

28 Nov 2019

11 Nov 2019

Please reload

Najnovšie inšpirácie

Inšpirácia z februárových novín

19 Feb 2019

 

V poslednej dobe na sebe pozorujem a asi je to aj kvôli novému zážitku z materstva, že som veľmi precitlivelá na tému socializácie detí, najmä tých najmenších. 

 

Aj my v Little Monkey sme mali "jasličky" pre najviac 3 deti od dvoch rokov s jednou pani učiteľkou v ňuňu priestore vyladenom na aktuálne detské potreby. Po 1,5 roku fungovania, napriek vysokej miere obľúbenosti, dlhému zoznamu záujemcov a povzbudzovaniu časti odbornej verejnosti som dospela k definitívnemu záveru, že tieto deti patria do rodiny a jasle sme zavreli.


Veľa nad predčasnou socializáciou premýšľam a možno preto si priťahujem texty tohto druhu...

 

Tak mi nedá nepodeliť sa s Vami o tieto dva februárové - text silno odrážajúci atmosféru a naladenie Little Monkey v DenníkuN (RE: Slovenka Katarína, jej holandská materská dovolenka kontra vedecké poznatky) a viaceré inšpiratívne názory z textu v Dobrých novinách (Uznávaný český pedagóg: Materské školy nevznikli pre potreby detí, sú výmysel dospelých), ktorému však prílišné zovšeobecňovanie a vyhrocovanie nepristane.

 

Je skvelé, že žijeme v slobodnej dobe, kedy si pre svoje dieťa môžeme vybrať, čo nám vyhovuje a ak to neexistuje, môžeme to vytvoriť.

Možno Vám tento výber myšlienok pomôže nás lepšie spoznať a na základe toho sa rozhodnúť, či je pre Vás Little Monkey to pravé.

 

Sem som si dovolila prekopírovať len najdôležitejšie odseky (snažila som sa ich nevytrhnúť z kontextu, avšak sú poprehadzované, aby dávali zmysel, o ktorom píšem vyššie), ale na konci nájdete link na plné znenia.

 

"Pre prospech nás všetkých a celej spoločnosti je, aby v nej žilo viac sebaistých ľudí, vedomých si svojej hodnoty, spolupracujúcich, dôverujúcich vo svoje komunity a vo svojich blízkych.

 

Napriek tomu, že sa o dojčiatko v škôlke budú starať fundované a láskavé učiteľky, napriek tomu, že budú mať výukové programy pre deti, napriek tomu, že budú mať aktivitu s ohmatávaním rôznych materiálov – vo veku štyroch mesiacov dieťa nič z toho nepotrebuje.

 

Pripútanosť k jedinej osobe, zvyčajne k matke je podľa Bowlbyho kvalitatívne odlišná od všetkých ostatných sociálnych väzieb dieťaťa. Je unikátna svojou úzkosťou, vzájomnou blízkosťou a silou.
Rozlišovanie rôznych náznakov, nálad, druhov plaču, potrieb dieťaťa, robí z tejto dvojice matka-dieťa špecifickú a veľmi silnú väzbu a v tomto ohľade nie je materská osoba pre dieťa nahraditeľná.

 

Ak chceme, aby ženy matky mohli žiť svoje sny a zároveň milovať a ochraňovať svoje deti, potrebujeme spoločnosť, ktorá im dáva prijateľné možnosti. Takú, ktorá si bude vážiť to, že sa žena rozhodla byť časť svojho života matkou na plný úväzok. Je to len krátky čas, ale tak dôležitý pre každé jedno  dieťa.

Čiastočné úväzky, zdieľané úväzky, homeoffice a prirodzený ohľad k materstvu by mali chrániť matku ale tiež jej dieťa."

 

"Vhodný čas pre nástup do materskej školy je vlastne tá najzodpovednejšia alchýmia - alebo by skôr mala byť. Vhodný čas na nástup do školy je limitovaný emočnou a sociálnou pripravenosťou dieťaťa s prihliadnutím na to, že kvalita emočného vývoja dominuje nad tým sociálnym.

Ale možno konštatovať, že tých parametrov nie je mnoho a dajú sa jednoducho zhrnúť do týchto oblastí:

1. dieťa sa rodí ako jedinec úplne závislý na mame. A to ako somaticky (je celkom bezbranný a odkázaný na starostlivosť), tak aj emočne - k jeho nasýteniu mliekom patrí aj pocit nasýtenia nehou, záujmom a intimitou. Takže prvým predpokladom je stav, ktorý by som nazval emočnou autonómiou. Teda stav, kedy sa dieťa nebojí, že po zatvorení dverí škôlky sa s mamou už nikdy neuvidí. Toto emočné „otužovanie“ je vlastne vedenie k citovej nezávislosti. A test je jednoduchý - pred nástupom do škôlky by dieťa malo byť schopné prespať u babičky (alebo tety či kamarátky, prosto u niekoho, s kým má dieťa intímny vzťah), bez toho, že by sme si večer volali. Babička si jednoducho dieťa odvedie, niečo spolu podniknú, večer sa najedia a idú spať - žiadna panika a strach. Prípadne babička upokojí možnú clivotu za mamou slovne a dotykmi.

2. Dieťa by malo poznať cestu do škôlky. Ak je to možné, (niekto to môže mať ďaleko) mala by mama s otcom a s dieťaťom cestu do materskej školy opakovane peši absolvovať - tam, kam cestu poznáme, sa menej bojíme... Je to katastrofa, ako deti neustále premiestňujeme autami - absolútne im tým nepomáhame ani s vývojom priestorovej orientácie, s otužovaním či s budovaním adaptačných procesov.

3. Aby sa dieťa cítilo sebaisté, potrebuje sa cítiť nielen emočne sýte, ale tiež potrebuje mať istotu, že sa bez mamy zaobíde - tým myslím samostatnoť v sebaobsluhe. Dieťa by malo byť schopné sa samo obliecť a prezliecť, obuť a prezuť, najesť sa, vysmrkať a utrieť si zadoček. Intimita všetkých týchto aktivít je zrejmá - treba si uvedomiť, že aj keď dieťa nastupuje do škôlky dobre pripravené, aj tak si 6-7 mesiacov zvyká na nové prostredie a nových ľudí.

 

Keby som mohol prihovoriť za deti, podporoval by som mamy na materskej aspoň do štyroch rokov. Nezabudnite, že ešte pred sto rokmi boli mamy s deťmi doma a deti sa okolo nich motali a keď potrebovali, ten kúsok dôležitej pozornosti si naplnili. Pri tom sa naučili starať jedno o druhé a hlavne - všetko sa pozorovaním a postupným zapájaním sa od mamy naučili. Dnešné deti sú absolútne nesamostatné.A je tu ešte druhá vec - súrodenecké vzťahy. Je dosť nepochopiteľné, že sa odborníci ani verejnosť nezaujímajú o to, že vzťah medzi súrodencami je to, čo tvorí našu životnú kapacitu pre vzťahy. Takže je nepochopiteľné, že dieťa môže byť v materskej škôlke, aj keď je jeho mama s mladším súrodencom doma. Ako rodinný terapeut s rodinami najčastejšie riešim dve témy - zle riešený detský vzdor a absolútne neutešený súrodenecký boj.

 

Takže byť s deťmi doma aspoň do troch rokov (aspoň po dobu tzv. neosloviteľného obdobia) je v skutočnosti v prospech detí a my sa musíme naučiť oddeliť to, čo je pohodlné či výhodné pre nás dospelých a čo je v skutočnosti v záujme dieťaťa a jeho emočnej a sociálnej pohody. Najmä v dnešnej dobe, ktorá je unikátna tým, že sa po prvýkrát v histórii naša kultúra ocitá v systematickom dostatku. Keď bolo treba deti „odložiť“ z existenčných dôvodov, bolo to rozhodne niečo iné ako dnes.

 

Mama je tá, ktorá má dieťa na samostatný život pripraviť. Je to po bezpodmienečnom prijatí jej hlavná úloha. Veď predsa všetci vieme, že dieťa si samostatnosť pýta samo - obdobie „ja sám/sama“ je obdobím, kedy dieťa prežíva triumf svojej samostatnosti a pomáha mu to vo veľmi ťažkom uvedomení si, že existuje aj niekto iný ako mama. Pokiaľ má mama problém odpútať sa od dieťaťa, je treba jej pomôcť v hľadaní problému v jej vnútri.

 

Čo robiť v prípade, že naozaj moje dieťa je to, ktoré ráno vyplakáva, kričí, nechce sa pustiť rodiča a počas pobytu v škôlke je nemožné ho upokojiť. Ako vyzerá ideálny prístup rodiča a aj učiteľa k takémuto dieťaťu? Predpokladám, že spolupráca bude kľúčom a čakať, že to raz prejde asi nie je tým najlepším riešením...

Je potrebné zistiť, v akej citovej situácii je dieťa. Ak je citovo úplne závislé na rodičoch, je treba „nacvičovať“ jeho samostatnosť - násilným predávaním dieťaťa pani učiteľke ho nenávratne poškodzujeme, najmä ubližujeme jeho sebadôvere a dôvere v ostatných ľudí. Ďalším rizikom je materská úzkosť, ktorú si mama neuvedomuje, ale dieťa ju vníma. Deti na rozdiel od nás toľko nepremýšľajú, ale zato intenzívne prežívajú - takže si všimnú veci, ktoré my vôbec nevidíme. Ďalším dôvodom kriku môže byť aj najprv neuvedomelá, alebo už prebiehajúca kríza medzi rodičmi. Vzťah medzi mamou a otcom je druhým hlavným zdrojom bezpečia. Vo všetkých týchto prípadoch ale rodičia potrebujú podať pomocnú odbornú ruku. Ono dieťa, za ktoré robí všetko mama, vlastne musí prežívať paniku, keď odídu jeho „služby“. Pani učiteľky predsa neštudujú pedagogiku a psychológiu na to, aby deťom utierali nos a zadok. Jednoduchá odpoveď ale nie je - každý si musí svoju zmenu odmakať. Odborník je len sprievodcom - zodpovednosť a práca je na rodičoch.

 

Niektoré matky v súčasnosti zastávajú aj taký názor, že dieťa škôlku vôbec nepotrebuje a nechajú ho doma, až kým nie je školopovinné. Bude mať dieťa problém sa v škole adaptovať, ak dovtedy nijakú inú podobnú inštitúciu nenavštevovalo? Čo má robiť rodič preto, aby dieťa v škole nemalo problém?

Dieťa sa na deti môže adaptovať v akomkoľvek prostredí, kde sú deti. Táto otázka presne dokumentuje fakt, že sme si to nejako celé skomplikovali. Materská škola je nový vynález. Existuje veľmi krátku dobu oproti ľudskému vývoju a my jednoducho hľadáme chyby. S adaptáciou na základnej škole majú bežne problémy aj deti, ktoré do materskej školy chodili.

Je treba zistiť dôvod, prečo mama deti do školy nedáva. Ak je to preto, že je doma s ďalším dieťaťom, je to naopak chvályhodné. Vzťah medzi súrodencami je paradoxne dôležitejší ako škôlka. A moja praktická skúsenosť je taká, že najväčšie problémy so spolužiakmi majú práve deti, ktoré sa v súrodeneckom vzťahu neorientujú alebo ani súrodencov nemajú. Ďalšia vec je, ako mama dieťa vychováva, ako ho osamostatňuje a akými podnetmi ho zamestnáva. Mám všetky možné skúsenosti s deťmi z domáceho vzdelávania aj s deťmi z jaslí. Vždy je možné nájsť v správaní logiku a tá logika vyplýva zo vzorov, ktoré deťom dávame. Deti sú na nás úplne odkázané nielen materiálne, ale aj v ohľade sociálnej nápodoby. Preto sa najčastejšie hneváme nie na deti, ale na to, ako dokonale nás napodobňujú. 

 

Pravdou ale je, že pokiaľ dieťa, ktoré je rodinou dobre pripravené, nastúpi do predškolského ročníka, je to pre neho výhodné. Pretože sa pozná s deťmi, s ktorými bude pokračovať do prvej triedy, čo mu uľahčí aj adaptačné riziká. Ale deti predsa nestretávajú ostatné deti len v materskej škôlke, ale aj na pieskovisku, na detských ihriskách, majú súrodencov, deti kamarátov... A s tými všetkými sa učí existovať a fungovať. Materská škola dieťa učí najmä fungovať v inštitúcii vo veľkej skupine rovnako starých detí. Veľa detí v skupine je nešvár, ktorý nie je pre deti výhodný - je ekonomicky úsporný. A je komplikované pochopiť, že keď dieťa do škôlky nenastúpi a mama sa mu venuje, má súrodencov, podnety a povinnosti, je spravidla lepšie pripravené na školu než dieťa zaškolené v dvoch rokoch na škôlku, ktoré prišlo o mnoho pozornosti a nehy."

 

Lebo rodina je najviac...

 

Pôvodné texty nájdete tu a tu.

 

 

Please reload

Please reload

Hľadať podľa tagov

© 2012 by ZDK with Wix.com

  • Facebook
  • YouTube
  • Instagram

Zvolenská 24

821 09 Bratislava

info@LittleMonkey.sk