Január
A máme tu Január, po dlhých vianočných prázdninách sme sa zas všetci stretli v škôlke. Mali sme veľkú radosť, že sme opäť spolu a mali sme si toho toľko čo povedať. Ako sme sa mali, kde sme boli, ským sme boli, čo sme si našli pod stromčekom... A kedže sme sa všetci chceli pozdielať, spravili sme si elipsu, s našim kamienkom (kto drží kamienok rozpráva, ostatný počúvame) a že to bola dlhá elipsa. :)
V poličkách sme si tiež našli niečo nové, čakala nás tam napríklad biela Antarktída. Spoznávali sme život na nej, aké zvieratká tam žijú a bližšie sme si posvietli na tučniaka. Kedže nám toho snehu veľmi nepadalo, preskúmavali sme aspoň obrázky vločiek. Používali sme na to lupu, a zistili sem, že každá jedna má iný veľmi zaujímavý tvar. A kto chcel mohol si takú aj vyrobiť z papiera.
Avšak jedného dňa, nám konečene začalo snežiť, husto padali obrovské vločky a zapár minút sme mali zasneženú celú záhradu. A tak sme nelenili a hned sme šli hladať do pivnice lopaty na spúšťanie sa (máme predsa kopec) :D. Tak rýchlo sa deti hádam ešte neobliekali. Každý si našiel to svoje. Niekto staval snehuliaka, niekto sa spúšťal, niekto chytal snehové vločky na jazyk a niekto sa divil, že voda zamrzla. :)
Miesto expedícií sme spoznávali okolie našej škôlky. Pripomínali sme si ako chodíme vo dvojiciach prečo tak chodíme, tiež sme sa snažili byť ohladuplný a pripomínať si, že v okolitých domoch bývaju ľudia, a naše hlasy si preto mierne stíšime a hovoríme tzv. pokojným hlasom (lebo, Samko: "čo keď tam teraz spí nejaké bábätko?"). A celkom nám to aj šlo, a tak sme sa vybrali na našu prvú poprázdninovú expedíciu do prírody. Na tie ďalšie sa k nám už začali pridávať aj rodičia. A ako prvý odvážny sa knám pridal Katkin Zdenko. :)
Pomocou divadielka sme si na elipse prešli niektorými zdvorilostnými lekciami, kde sme sa rozprávali aj o tom, čo mám urobiť/povedať, keď sa chcem hrať alebo pracovať s nejakou aktivitou sám, ako sa opýtať keď sa chcem k niekomu pridať... A tiež sme si vyskúšali rôzne možnosti odpovedí. Lebo máme na výber a nie vždy máme chuť, aby sa k nám niekto pridal. Ale aj to vieme povadať láskavo. :)
A takéto zdvorilostné lekcie si skúšame aj každý deň, kedy si deti môžu vybrať aktivitu čajového rituálu a pozvať niekoho z triedy na čajík. Samozrejme pozvanie a celý priebeh má svoju etiketu.
Do košika nám pribudli aj červené háčkované zvončeky, ktoré si deti dajú na svoje miesto kde majú aktivitu, ak potrebujú s niečim pomôcť . Trénujeme si tak aj našu trpezlivosť a schopnosť počkať. :)
za celý tím Dori:)
